sobota 29. mája 2010

Včera ma oslovila televízia JOJ s otázkou: „ Ste na FACEBOOKU ako jeden z mála primátorov na Slovensku – prečo?“ Odpovedal som, že rád, pretože FACEBOOK, predpokladám, sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí toto mesto budú riadiť o krátky čas. Keď som sa vrátil do tejto funkcie po štyroch, pre Sninu neúrodných rokoch, chcel som, aby sme pripravili čím viac projektov, pretože tieto roky, keď je možnosť čerpať finančné prostriedky Európskej únie sa už nevrátia. Zaráža ma trochu, že sa diskusia neustále zvŕta na obdobie od r. 1990, keď predpokladám, mnohí z Vás sa len práve narodili. Takže nerád zdržujem, ale musím sa vrátiť a mať pred očami Sninu roku 1990.

  • Sídlisko Komenského a námestie s kultúrnym domom vyzeralo ako po bombardovaní, kde na časti bytoviek neboli vrchné poschodia, strechy, takmer žiadne chodníky, cesty. A štát, ktorý to dovtedy všetko financoval, jednoducho tuto výstavbu zastavil. Bol som aktívny aj vtedy. V rokoch 1994-1996 sa tieto byty dokončili, v mnohých iných mestách ostali nedokončené aj po roku 2000. Boli to roky, keď sa v Snine postavilo najviac bytov na jedného obyvateľa na Slovensku.

  • Dokončil sa Kultúrny dom, ktorý bol 13 rokov rozostavaný a stáli sme pred dilemou, či jeho torzo zbúrať alebo dokončiť. Myslím, že sme urobili dobre. Skúste sa ma opýtať AKO? Vtedy neboli fondy EÚ, mesto si nemohlo dovoliť brať úvery s vtedy 22 %-nou úrokovou sadzbou a na kultúrny dom bolo treba 50 mil. Sk.

  • Kanalizácia bola v takom stave, že pri podobných lejakoch ako dnes, boli splašky v domoch na Komenského, ale i na ceste pred autobusovým nástupišťom a starou poliklinikou. Dokončil sa celý kanalizačný zberač vrátane Čistiarne odpadových vôd, vtedy spolu za viac ako 100 mil. Sk. Mimochodom, vybudovaná biologická čistiareň odpadových vôd bola vtedy jednou z prvých na Slovensku.

  • V minulosti toľko diskutované smetisko dnes považujeme za sliepku, ktorá znáša tomuto mestu zlaté vajcia. V tých rokoch sa zlikvidovalo staré a na jeho mieste sa postavilo nové, všetko za 66 mil. Sk, z ktorých časť tvorili dotácie Ministerstva životného prostredia. Staré smetiská, ako bolo to naše, dnes mnohé mestá likvidujú za desiatky miliónov korún. Naše smetisko každý rok prináša mestu 6 až 7 miliónov korún, teda je dávno splatené. Ak budeme odpad triediť, na ďalšie dlhé roky to už je len zisk pre mesto. A za tento „prehrešok“ som bol už v roku 2002 „odsudzovaný“ aj dnešnými kritikmi.

  • V roku 1998 bola dokončená ZŠ Komenského a neskôr k nej telocvičňa, ktorá bola tiež mnoho rokov rozostavaná. V tom čase sa dokončili len 3 základné školy na Slovensku, mnohé mestá ich dokončujú dodnes. Na diskusiu o tom, či ju bolo treba, nech odpovedia rodičia detí z Komenského či z Brehov, keď nemusia voziť deti do ostatných škôl v meste alebo tŕpnuť, aby ich nezrazilo auto na ceste do školy.

  • Nechce sa mi naozaj donekonečna opakovať, že vtedajšie námestie bolo tiež ako po bombardovaní, v tých rokoch bolo v regióne najnovšie, vtedy z dostupných materiálov a technológií.
  • Nechce sa mi hovoriť ani o autobusovom nástupišti, ktoré nebolo vtedy žiadne a autobusy stáli provizórne na uliciach.
  • Áno, vybudovali sa aj kostoly, pretože sa tesne pred rokom 1990 do Sniny kvôli Starine prisťahovalo naraz skoro 5 tisíc obyvateľov. Myslím si, že zmierniť ich žiaľ za rodnými obcami pomohlo aj to, že v nedeľu, tak ako boli zvyknuté celé generácie, sa mohli stretnúť mnohí z nich, či už v gréckokatolíckej, i v pravoslávnej cirkvi.

  • O desiatkach väčších i menších investičných akcií typu lávkok cez Cirochu, až po iniciovanie vzniku okresu a s tým súvisiacich investícií štátu na výstavbu policajnej budovy sa mi jednak nechce hovoriť a jednak Vás už nechcem zaťažovať. A to všetko pri ťažkostiach a najväčšom probléme, ktorý ako keby nám spred očí vymizol, že bol zlikvidovaný hlavný zamestnávateľ, živiteľ mesta i regiónu, viac ako 6-tisícový Vihorlat, ktorý robil Sninu Sninou.

  • Úplne záhadne sa v rozbehnutej diskusii ako keby zamlčovali roky 2002 – 2006 keď som nebol primátorom. Ja naozaj nie som zlomyseľný, ale tiež by som sa opýtal, prečo na nepodal projekt na výstavbu krytej plavárne, keď v rokoch 2004 – 2005 bola na to Výzva, ktorá sa doteraz nezopakovala. Niektorí to využili. Opýtal by som sa vtedajšieho vedenia, čo sa pýtajú mnohí, kde vidno obrovskú investíciu 100 miliónov Sk v RO Rybníky za spoluúčasti mesta vo výške 10 mil. Sk. Opýtajte sa ich na:

- 100 miliónovú investíciu na Rybníkoch

- Takmer rovnako široký most na Rybníky

- Oplotenie bazénov

- Pretekajúci bazén

- Prečo nebola a nie je možnosť reklamácie bazéna

- Komu patria vybudované tenisové kurty pri hoteli Kamei

- Prečo nemocnica prišla o príjmy zo záchrannej služby

- Záhadná a ojedinelá pôžička pre súkromnú firmu z rozpočtu mesta.

- Vtedy nedoriešený problém 100 mil. investície v priemyselnom parku.

- Aké iniciatívy sa urobili, aby nebol zlikvidovaný okresný úrad, atď., atď.

Chcel by som teda poprosiť, pokiaľ možno, aby sme sa naozaj venovali tomu, ako má byť v tomto meste lepšie, lebo Snina má k tomu všetky predpoklady. Už sa nebudem vracať do histórie, lebo Snina sa v ťažkých časoch vyvíjala tak, ako som popísal, ako finančne zdravé mesto pripravené na realizáciu všetkých projektov, ktoré môžu Sninu posunúť dopredu.

Prieskum o úspešnosti Sniny v podávaných projektoch realizoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť .

Podľa konzultačnej firmy Next level consulting iba jeden z 8 projektov býva hodnotený ako úspešný. V percentuálnom vyjadrení je to 12,5 %-ná úspešnosť. Snina má zatiaľ 70 %-nú úspešnosť. Kto má naozaj seriózny záujem, nech si pozrie stránku mesta, kde sú vypísané všetky projekty.

Naozaj, či mi veríte alebo nie, tejto práci som sa venoval a venujem sa s najlepším vedomím a svedomím. Pravda, možno aj s chybami, za ktoré sa ospravedlňujem.

1 komentár:

  1. Ach tie projekty nejde o to podat projekt ale aj doviest do uspesneho konca. nemyslite ?

    OdpovedaťOdstrániť